Deväť rokov, ktoré sa nevrátia

píšem vám ako človek, ktorý v tomto kraji vyrastal, žije a chce tu žiť aj o tridsať rokov. Nepíšem ako politik z billboardu. Píšem ako jeden z vás, komu nie je jedno, čo tu bude, keď naše deti dorastú.

Čo nerastie, umiera.

Platí to pre jabloň v záhrade, pre firmu aj pre kraj. Podľa tohto pravidla žil Tomáš Baťa, obuvník, ktorý z malého Zlína urobil mesto, o ktorom hovoril celý svet. Ako starosta staval domy pre robotníkov, školy a cesty a vedel, že najlepšia investícia je investícia do ľudí. Hovoril: „Nevybudoval som podnik. Vybudoval som človeka a ten vybudoval podnik.“ Kraj sa nebuduje z betónu. Buduje sa z ľudí. To je moje presvedčenie a podľa neho chcem viesť župu.

Deväť rokov, ktoré sa nevrátia

Za posledných deväť rokov mal Žilinský kraj príležitosť, aká sa neopakuje. Peniaze boli lacné, úroky takmer nulové a z Európy k nám tieklo viac peňazí ako kedykoľvek v histórii. Táto doba sa končí. Úroky sú späť, Plán obnovy sa tento rok uzatvára a z takmer 13 miliárd eur, ktoré má Slovensko z eurofondov na roky 2021 až 2027, sme do leta 2026 vyčerpali len asi pätinu. Väčšina času je preč, väčšina peňazí stále leží v Bruseli. Podľa analýzy samotnej vlády pri dnešnom tempe zaostávame za Čechmi o rok a pol a za Maďarmi o dva a pol roka.

Nehovorím to preto, aby som niekoho obviňoval. Hovorím to preto, lebo stojíme na rázcestí. Ak budeme robiť stále to isté, dostaneme stále ten istý výsledok.

Naše deti sa balia

Na stránke martinkapitulik.sk nájdete prieskum medzi mladými ľuďmi z nášho kraja. Odpovedalo v ňom vyše jedenásťtisíc z nich. Výsledok ma nenechal spávať: väčšina mladých tu neplánuje zostať. Zostať chce iba 22 percent. Každý tretí maturant plánuje odísť do zahraničia. Viac ako polovica hovorí to isté, čo počúvate doma pri stole: „Tu nie je dobre platená robota v mojom odbore.“ A štyria z desiatich dodávajú: „A byt si tu nedovolím.“

To nie sú čísla v tabuľke. To sú naše deti a vnuci. Už piaty rok po sebe v kraji zomiera viac ľudí, ako sa rodí, a za jediný rok nás ubudlo vyše tisíc. Ak sa nič nezmení, do roku 2050 stratí náš kraj takmer 29-tisíc obyvateľov, približne toľko, koľko dnes žije v celom Liptovskom Mikuláši. Predstavte si, že jedno okresné mesto sa jednoducho vyprázdni. Rok 2050 sa zdá ďaleko. Ale dieťa, ktoré tento september nastúpilo do prvej triedy, bude mať vtedy tridsať. Bude ešte tu?

Ak máš pätnásť a čítaš tieto riadky: tento list je najviac o tebe. Voliť ešte nemôžeš, ale o tom, či budeš mať dôvod zostať doma, sa rozhoduje teraz.

Svet sa mení rýchlejšie, ako stíhame

Môj pradedo chodil na koni. Môj otec jazdil na benzínovom aute. Ja dnes zvažujem, či sa mi oplatí elektromobil. Tri generácie, tri svety. A to, čo prichádza, bude ešte rýchlejšie.

Ešte pred pár rokmi väčšina z nás o umelej inteligencii ani nepočula. Dnes ju používa každý tretí človek na Slovensku, ktorý má internet. Počet európskych firiem, ktoré s ňou pracujú, sa za dva roky viac ako zdvojnásobil. V Spojených štátoch už Google aj SpaceX vážne pracujú na dátových centrách na obežnej dráhe. Nehovorím to preto, že je to zaujímavosť. Hovorím to preto, lebo umelá inteligencia mení práve tie fabriky, v ktorých pracuje náš kraj: automobilky, strojárne, elektrotechniku. Sedemdesiatdva percent našej ekonomiky stojí na priemysle, sme najzávislejší región Slovenska. O tom, čo sa bude vyrábať v Kii alebo v Schaeffleri, sa nerozhoduje v Žiline ani v Kysuckom Novom Meste, ale v Kórei a v Nemecku. Schaeffler na Kysuciach už prepúšťa. Keď svet kýchne, my dostaneme chrípku.

A valí sa na nás aj ďalšia búrka: starneme. Do roku 2030 bude na Slovensku na jedného lekára pripadať o tretinu viac pacientov nad sedemdesiat rokov. Ak máte sedemdesiat a čítate tento list: naši rodičia a starí rodičia si zaslúžia dôstojnú starobu, lekára v dosahu a domov, kde sa o nich niekto postará. Nie rad pred ambulanciou od štvrtej ráno.

Cesty a mosty nestačia

Nechápte ma zle. Cesty a mosty treba opravovať, vyše 300 kilometrov krajských ciest a 166 mostov je v kritickom stave. A ja mám plán, ako na to. Ale ruku na srdce: ak pôjdete po novom moste a na jeho druhom konci nebude dobre platená práca, lekár ani byt, ako vám ten most pomôže?

Kraj dnes ide na pol plynu. Udržiavame, opravujeme, zatepľujeme školy. To je povinnosť, nie vízia. Meradlom úspechu župy nie je, koľko miliónov preinvestovala do nemocníc. Meradlom je, či sa vy alebo vaša mama dostanete včas na vyšetrenie v Čadci, Trstenej, Dolnom Kubíne či Liptovskom Mikuláši. Dnes sa na špecialistu čaká aj pol roka a v kysuckej nemocnici je dvadsať neobsadených miest, lebo Česko s lepšími platmi je hneď za kopcom.

Musíme sa vrátiť k ľuďom.

Čo znamená odvaha urobiť viac

Potrebujeme rozvoj, ktorý prinesie prácu, za ktorou sa neodchádza. Nájomné byty pre mladé rodiny a pre ľudí, ktorí sú pilierom tohto kraja: sestričky, učiteľov, vodičov autobusov, opatrovateľky, hasičov. Bez nich sa ráno nič nepohne, a pritom si často nemôžu dovoliť bývať tam, kde pracujú. Viac peňazí do škôl, aby naše deti ovládali technológie, ktoré rozhodnú o ich plate. Odvážne investície do krajských nemocníc a do starostlivosti o seniorov. A ekonomickú víziu, ktorá vidí ďalej ako na koniec jedného volebného obdobia.

Patrí to do rúk župy? Áno. Župa spravuje nemocnice, stredné školy, cesty druhej a tretej triedy, prímestské autobusy, domovy pre seniorov aj regionálny rozvoj. Župa pre vás môže urobiť viac, ako si myslíte. Zaujíma ma príbeh každého z vás – kuchárky z Turca, strojára z Kysúc, dôchodcu z Oravy, študentky z Liptova, živnostníka z Bytče. Lebo z týchto príbehov sa skladá kraj.

Potenciál, aký inde nenájdete

Ležíme v trojuholníku Žilina – Ostrava – Katovice, kde žije vyše päť miliónov ľudí. Za kopcami máme Poľsko, jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík Európy. Máme univerzitu, priemyselnú tradíciu, hory, ktoré nám závidia, a ľudí, ktorí vedia robiť. Chýba len odvaha.

Mojou víziou je urobiť zo Žilinského kraja jeden z najbohatších krajov Slovenska. Kraj pripravený na nové technológie a nové výzvy, kraj, z ktorého sa neodchádza. Nie pre seba. Pre našich rodičov, deti a starých rodičov.

Rozhodne sa 24. októbra

V sobotu 24. októbra sa nerozhoduje o tom, kto bude sedieť v kancelárii na Komenského ulici v Žiline. Rozhoduje sa o tom, či tu naše deti zostanú. Príďte voliť. Pošlite tento list rodičom, deťom a susedom. A napíšte mi, čo trápi vašu obec, odpoviem každému.